World of Pandemonia

    ...Dnes som bola svedkom jednoho rozhovoru...

...Žiarliveho rozhovoru dvoch mladých ludí. Medzi sústredenym natieraním radiátora som začula najprv slov, potom plač a neskôr ak krik ženskej na chlapa. "Určite by ťa tvoj kamarát oslovoval cicík, že?" "A prečo by nie, veď mi si tak vavíme!" "Neser ma! Ja viem, že tá smska bola od tej kurvy!" "Za prvé, neni kurva a za druhé s ňou nič nemam. Si paranoik!" "Tak ja som paranoik?! Keď si pozrem smsky v tvojom mobile a nájdem tam toto. Čo si mám mysleť?" "Čo sa mi máš čo hrabať v MOJOM mobile???" "Ja..." A vtedy si oco zapol pneumatické kladivo. Nieže by som chcela byť sviňa, ale toto ma ozaj fascinovalo. Keď už mám raz priateľa hádam sa mu nebudem hrabať v JEHO mobile a spôsobovať mu žiarlivé scény na NAŠOM priedomí. Fascinovaná som si v duchu pomyslela: "Čo oko nevidí, srdce nebolí."

Holt smola... Dobrú noc...