Odpoveď nie je jednoduchá. Ani nie, že jednoduchá, každopádne nie je stručná...
Cdčiek mám doma dosť, našťastie v tom ešte nestrácam prehlad. Ja to vždy raz za čas prečistím. Tým spôsobom, že to čo sa mi nejak prestalo páčiť, alebo niečo dlllho nepočúvam, strčím na nejaké miesto, kde nemusím veľmi utierať prach.
Nemám nejak vyhranený štýl, čo sa týka hudby. Boli časy, keď som fičala na punku, potom gothik metale a teraz je to také všeličo. Niekto mi raz na túto otázku odpovedal spôsobom, že vymenoval všetky kapely, čo počúval. Všetko z jednoho štýlu. A keď som sa spýtala, že prečo nepočúva aj iné, povedal, že iné je podla neho komerčné;). To čo je komrečné a čo nie je, riešiť nemienim, bo čo človek, to názor.
U mňa to s muzikou na začiatku bolo dosť biedne. Na základke nejak nehrozilo, že bych sa dostala ku podľa mňa kvalitnej hudbe, bo to tam väčšinovo išlo na techne. Nepýtajte sa, prečo techno nepovažujem za kvalitnú hudbu... (A ani disco, hip-hop, rap...). Za dva roky, čo som opustila ZŠ sa toho hudobne zmenilo pomerne dosť. Pozitívne... Zistila som, že tá muzika (Floydi, AC/DC a trebárs Iron Maiden), pri ktorej môj tato zaspáva vôbec (ale vôbec!!!) nie je zlá, ba dokonca počúvateľná. Neskôr som sa cez Sex Pistols, čo je mimochodom tiež dobrá hudba, dostala k ére punku. Behala som po škole s vybíjaným opaskom a do slúchadiel mi hučali vyššie spomínaní Sex Pistols. Potom ma dostal melodický fínsky metal menom Nightwish a veci tomu podobné. To bolo obdobie čiernej čiernoty na všetkom možnom i nemožnom. Tí, čo ma poznajú si určite pamätajú moje čierne očiská. U mňa to zvykne byť tak, že s každým novým známym príde trochu iná hudba do zbierky. Za to čo počúvam, som teda určitým spôsobom vďačná luďom okolo mňa.
Som z tých, čo si vypočujú hocičo... No hocičo. Aj techno (hlavne to, čo vytvorí jeden môj kamarát;)), ale že by ma tento štýl nejak uchvátil, povedať nemôžem. Tým že si vypočujem všetko, čo sa mi dostane pod ruky, si vyberiem to čo mi najviac vyhovuje. Čo má spoločné Björk a Megadeth? No minimálne dobrú hudbu. Inak je tam fest štýlová rozdielnosť. A práve to sa mi páči. Večer zaspávať s Pink Floyd a ráno utekať na bus s Green Day. A prečo nie?!:)
Zrovna dnes som si robila poriadok medzi mp3, čo mám v pc. A došla k záveru, že voľného miesta na disku nie je nikdy dosť! Štyri giga hudby predsa nie je tak veľa, tak neviem čo sa brácho rozčuluje...:)
Každý má niečo naj naj najoblúbenejšie. A ostatní mu môžu nadávať a kritizovať to, a aj tak to bude milovať. S tým nadávaním- to kôli našej basáčke, ktorá mi vždy skritizuje Rasmusákov (lebo nie sú dosť metaloví...he he:))... Medzi tie moje srdcovečky patrí hlavne Iron Maiden, The Rasmus, Pink Floyd a Green Day. Na to nejak nedám dopustiť.
Občas žasnem, koľko dobrých kapiel a koľko kvalitnej muziky je na svete. Mávam stavy, že si sama nadávam za to, že som niektoré veci nepočúvala uz dávnejšie. Môj tato je pravidelným dodávateľom staršej muziky do mojich uší. Bežne mu beriem jeho CDčká (len dnes som mu päť skonfiškovala. Nebude zo mňa nadšený:)) a som rada, že mám doma rockovú dušu (LOL*), s ktorou si môžem pozreť koncert AC/DC, vypočuť System Of A Down a podebatovať na tému HIM. Tak som sa minule dozvedela, že jeho kolegovia (celé oddelenie:)) počúvaju tú naposledy spomínanú-HIM:)...
*LOL-ugrofínsky výraz pre dušu:);)
Komentáre